Skrutkové plochy
Skrutková plocha vznikne skrutkovým pohybom čiary.
Syntetická reprezentácia: ( k,TS(v) )
Analytické reprezentácie:
riadiaci útvar - r(u) = (x(u), y(u), z(u),1), u ∈ < 0, 1 >
generujúci princíp - skrutkový pohyb s osou v súradnicovej osi z
určený vektorom posunutia a = ( 0, 0, α z0, 1)
Ts(v) = , v ∈ < 0, 1 >
modelovaný útvar -
p(u, v) = r(u).Ts(v) = (x(u)cos αv-y(u)sin αv, x(u)sin αv-y(u)cos αv, z(u)+α z0v, 1),
(u, v) ∈ < 0, 1 >2
k 0, z0 0 je redukovaná výška závitu,
jeden závit skrutkovej plochy získame pre α = 2π
Parametrické u-čiary plochy sú všetky zhodné s riadiacou čiarou, parametrické v-čiary sú skrutkovice.
Hrdlová a rovníková skrutkovica majú najmenší a najväčší polomer.
ρ = z0 α
v, jeden závit špirály získame pre α = 2π. Os skrutkového pohybu volíme pri zobrazovaní skrutkových plôch v Mongeovej projekcii
v priamke rovnobežnej so súradnicovou osou z.
Pohyb určíme výškou jedného závitu zv = 2πz0 a orientáciou.
Skrutkové plochy delíme podľa typu riadiaceho útvaru na:
priamkové (skrutkuje sa priamka, príp. jej časť),
cyklické (skrutkuje sa kružnica, príp. jej časť),
všeobecné (skrutkuje sa všeobecná čiara, príp. oblúk čiary).
Priamkové skrutkové plochy sú:
otvorená ortogonálna …..otvorená klinogonálna ….. uzavretá ortogonálna ….. uzavretá klinogonálna
Ak dva body riadiacej priamky ležia na jednej skrutkovici plochy, nazývame j
u plocha bisekant:otvorená klinogonálna …..uzavretá klinogonálna
Jedinou rozvinuteľnou skrutkovou plochou je plocha dotyčníc skrutkovice.
Cyklické skrutkové plochy sú:
Vinutý stĺpik - riadiaca kružnica leží v rovine kolmej na os pohybu
Plocha klenby - riadiaca kružnica leží v rovine prechádzajúcej osou pohybu
Archimedova serpentína - riadiaca kružnica leží v rovine kolmej na dotyčnicu skrutkovice svojho stredu
vinutý stĺpik plocha klenby Archimedova serpentína
Dotyková rovina priamkovej skrutkovej plochy sa plochy dotýka v riadiacej priamke.
Vyskrutkovaná poloha riadiacej priamky prechádzajúca bodom dotyku T je jednou priamkou dotykovej roviny,
druhou je dotyčnica skrutkovice bodu T.
Pri zostrojovaní rezov skrutkových plôch sa obyčajne stretávame s dvoma druhmi rezov:
a) normálový rez rovinou kolmou na os plochy (normálová rovina),
b) meridiánový rez rovinou prechádzajúcou osou plochy (meridiánová rovina).
Rezové čiary zostrojujeme po jednotlivých bodoch, ktoré nájdeme ako priesečníky skrutkovíc plochy s rovinou rezu.
Meridiánový rez ľavotočivej skrutkovej plochy určenej čiarou k a výškou závitu zv rovinou μ je na obr. 4.112.
Body riadiacej čiary sa skrutkujú okolo osi o po skrutkoviciach sA, sB, sC, ... .
Pohyb je zložený z otáčania okolo osi pohybu do roviny μ o uhly αA, αB, αC, ... (v rovinách πA, πB, πC)
a posúvania o vektory a, b, c = (0, 0, zC, 0) v smere osi pohybu.
Súradnice zA, zB, zC vektorov posunutí (dĺžky posunutí)
prislúchajúce uhlom otočenia αA, αB, αC nájdeme pomocou Archimedovej špirály.
Normálový rez pravotočivej skrutkovej plochy určenej riadiacou čiarou k a výškou závitu zv rovinou ρ je na obr. 4.113.
Skrutkový pohyb rozložíme na posúvanie v smere vektorov a, b, c
a otáčanie v normálovej rovine ρ kolmej na os.
Ku dĺžkam posunutia zA, zB, zC, ...
určíme uhly otočenia αA, αB, αC, ... pomocou Archimedovej špirály.