Úlohy polohové

Priemet priamky, vzájomná poloha priamky a bodu

Priemetom priamky je množina priemetov všetkých jej bodov. Ak bod leží na priamke, jeho priemety ležia na príslušných priemetoch priamky.

A a, potom A1 a1 a A2 a2 a A3 a3

Priesečníky s priemetňami π, ν, μ sú stopníky priamky P, N, M (obr. 2.1).

Priamka rovnobežná s priemetňou má nevlastný stopník:

p || p pôdorysný P (obr. 2.2)

n || n nárysný N (obr. 2.3)

m || m bokorysný M (obr. 2.4)

Priamka p je kolmá na súradnicovú os z , priamka n na os y a priamka m na os x .






Priamka kolmá na priemetňu sa do tejto priemetne premieta ako bod (obr. 2.5).

a π, a || z, a ∩ π = P

b ν, b || y, b ∩ ν = N

c μ, c || x, c ∩ μ = m

Vzájomná poloha dvoch priamok

Rovnobežné priamky, ktoré nepatria smeru premietania, sa premietajú vo všetkých rovnobežných priemetoch ako rovnobežky.

Priesečník R dvoch rôznobežných priamok a x b má priemety v priesečníkoch priemetov priamok a , b (obr. 2.7).

Mimobežky nemajú žiadny spoločný bod. Priesečníky priemetov dvoch mimobežných priamok sú priemety dvoch rôznych bodov.

aaba = Ea = Fa, E1 a1, F1 b1

a1b1 = A1 = B1, A2 a2, B2 b2

a2b2 = C2 = D2, C1 a1, D1 b1

Pomocou týchto priesečníkov určujeme viditeľnosť. Z pôdorysov bodov A, B je viditeľný bod A1 (bod A má väčšiu súradnicu z ako bod B)
a z nárysov bodov C, D je viditeľný bod C2 (bod C má väčšiu súradnicu y ako bod D) (obr. 2.8).

Priemet roviny

Rovinu najčastejšie určujeme priemetmi jej stôp - priesečníc s priemetňami.
Priesečníky roviny so súradnicovými osami sú priesečníkmi stôp roviny α v priemetňach, ktoré dané osi obsahujú (obr. 2.9).

α ∩ π = pα             α ∩ ν = nα             α ∩ μ = mα

a ∩ x = pαnα = X             α ∩ y = p αmα = Y             α ∩ z = nα mα = Z

Rovina kolmá na priemetňu sa do tejto priemetne premieta ako priamka.

λ ⊥ π, λ || z (obr. 2.10)             κ ⊥ ν, κ || y(obr. 2.11)             σ ⊥ μ, σ || x (obr. 2.12)

Rovina rovnobežná s jednou priemetňou je kolmá na zvyšné dve priemetne a ich priesečnicu.

π' || π, π' ⊥ ν, π' ⊥ μ, π' z   (obr. 2.13)

π' ∩ π = pα , pôdorys je v Mongeovej projekcii zobrazený v skutočnom tvare

ν' || ν, ν' ⊥ π, ν' ⊥ μ, ν' y    (obr. 2.14)

ν' ∩ ν = nα , nárys je v Mongeovej projekcii zobrazený v skutočnom tvare

μ' || μ, μ' ⊥ π, μ' ⊥ ν, μ' x    (obr. 2.15)

μ' ∩ μ = mα , bokorys je v Mongeovej projekcii zobrazený v skutočnom tvare

Rovina je jednoznačne určená aj priemetmi svojich troch bodov (obr. 2.16),
alebo dvojice priamok α = ab (a || b, príp. a x b ) (obr. 2.17).
Stopníky priamok a, b roviny α určia stopu roviny pα = PaPb, nα = NaNb, mα = MaMb.



Bod a priamka roviny

Bod leží v rovine, ak leží na priamke roviny. Priamka leží v rovine, ak jej stopníky ležia na stopách roviny (obr. 2.18).

Priamka a roviny a pretína všetky priamky tejto roviny v bodoch vlastných, alebo nevlastných (obr. 2.19).

Hlavné priamky roviny tvoria tri osnovy priamok:

p || π,   pα ⊂ π               I. osnova (obr. 2.20)

n || ν,   nα ⊂ ν               II. osnova (obr. 2.21)

m || μ,   mα ⊂ μ               III. osnova (obr. 2.22).

Spádové priamky roviny tvoria tri osnovy priamok:

1spα (a hlavné priamky p)               I. osnova (obr. 2.23)

2snα (a hlavné priamky n)               II. osnova (obr. 2.24)

3smα (a hlavné priamky m)               III. osnova (obr. 2.25).

V Mongeovej projekcii sa 1s1 zobrazuje ako kolmica na p1α (priemet pravého uhla s jedným ramenom pα v π, druhé rameno 1s nie je kolmé na π).
Nárys 1s2 nájdeme pomocou stopníkov na stopách roviny (obr. 2.23).
Axonometrický priemet spádovej priamky I. osnovy roviny α určíme pomocou axonometrického pôdorysu 1s1p1α.
Smer priemetu kolmice na pα nájdeme pomocou trojuholníka O1Y, v ktorom zostrojíme dve výšky:

1 v1OY, v1 || x                            YvY z.

Ortocentrum W = v1vY je bod tretej výšky, s = OW ⊥ 1Y = pα.
Axonometrický pôdorys spádovej priamky I. osnovy má smer s, 1s1 || s, určením stopníkov priamky 1s ∈ α na stopách roviny
nájdeme axonometrický nárys 1s2, príp. axonometrický priemet 1s.

Obdobne nájdeme axonometrický nárys 2s2 (bokorys 3s3) spádovej priamky II. (III.) osnovy pomocou trojuholníka O2X (O3Z)
a stopníkmi určíme zvyšné priemety 2s1, 2s (obr. 2.24), 3s1, 3s2, 3s (obr. 2.25).
V Mongeovej projekcii je nárys 2s2 kolmý na n2α, združené priemety spádovej priamky III. osnovy zostrojíme pomocou tretieho priemetu,
bokorys je kolmý na tretí priemet bokorysnej stopy roviny α.

Vzájomná poloha dvoch rovín

Pre dve rovnobežné roviny platí, že každá priamka jednej z rovín α || β je rovnobežná s druhou rovinou.
Priamka pα (nα, mα) nepretína rovinu β, nemá so žiadnou priamkou roviny spoločný vlastný bod.
Priamky pα, pβ ležia v rovine π (nα, nβ ⊂ ν a mα, mβ ⊂ μ) a musia byť rovnobežné.
Stopy rovnobežných rovín α || β sú rovnobežné priamky - pα || pβ, nα || nβ, mα || mβ (obr. 2.26).
Roviny majú spoločnú nevlastnú priamku obsahujúcu spoločné nevlastné body stôp.

Rôznobežné roviny majú spoločnú vlastnú priamku - priesečnicu r určenú stopníkmi, ktoré sú priesečníkmi stôp rovín.
Priemety pα a pb ležia v π a majú spoločný bod Pr - pôdorysný stopník priesečnice r, pαpβ = Pr.
Obdobne nαnβ = Nr, mαmβ = M r. Priesečnica obsahuje všetky tri stopníky, r=PrNr, Mr r (obr. 2.27).

Vzájomná poloha priamky a roviny

Ak je priamka rovnobežná s rovinou, potom v rovine existuje priamka, ktorá je s danou priamkou rovnobežná.
Ak priamka rovinu pretína, v danej rovine existuje priamka s ňou rôznobežná a ich priesečník je spoločný bod danej priamky a roviny.
Nech jeden z priemetov danej priamky a splýva s priemetom priamky k ležiacej v rovine α, ktorú nazývame krycia priamka.
Ďalší priemet priamky k nájdeme pomocou jej priesečníkov s inými priamkami roviny α , stopami, alebo dvoma rovnobežnými, príp. rôznobežnými priamkami h, l.

α = pα nα : a1 = k1     a2k2 = R2 (aa ka = Ra)      R1a1      a ∩ α = R     (obr. 2.28a,b)

Uvedenú metódu konštrukcie priesečníka priamky s rovinou nazývame metóda krycej priamky.

α = h || l: a2 = k2      a1k1 = R1      R2 a2      a ∩ α = R     (obr. 2.29)

Priamka a rovnobežná s rovinou α je rovnobežná s krycou priamkou k.

α = pα nα: a2 = k2      a1 || k1      a || α         
                  a1 = k1      a2 || k2      a || α     (obr. 2.30)

α = h x l : aa = ka     a1 k1 = R1      Ra aa          (obr. 2.31a)
                 a1 = k1     a2 k2 = R2      R1 a1      a α = R      (obr. 2.31b)

Priečky mimobežiek

Priečka mimobežiek je každá priamka, ktorá pretína dve mimobežky. Takýchto priamok existuje nekonečne veľa.
Jednoznačnosť úlohy zostrojiť priečku mimobežiek zaručíme ďalšou podmienkou.

Priečka mimobežiek ležiaca v danej rovine a

Priečka r je určená priesečníkmi mimobežiek s rovinou a.

a / b, α ∩a = A, α ∩ b = B, r = AB - priečka z roviny α      (obr. 2.32)

Priečka mimobežiek prechádzajúca daným bodom R

Priečka r je určená, okrem bodu R, priesečníkom jednej z mimobežiek s rovinou prechádzajúcou bodom R a druhou mimobežkou.

a / b, Ra = α, α ∩ b = B, r = RB, ra = A      (obr. 2.33)

Priečka mimobežiek daného smeru s

Priečka r je určená okrem svojho smeru (ktorý nie je rovnobežný so žiadnou z mimobežiek) priesečníkom jednej z mimobežiek s rovinou rovnobežnou s daným smerom a prechádzajúcou druhou mimobežkou.

a / b, s: a ⊂ α || s, a ∩ b = B, Br || s, ra = A      (obr. 2.34)

Os mimobežiek

Priečka r kolmá na obe mimobežky sa nazýva os mimobežiek. Je kolmá na rovinu rovnobežnú s oboma mimobežkami.

a / b, α || a, α || b, kα, r || k     (obr. 2.35)

α = ab', ab' = L, b' || b         rovina α rovnobežná s oboma mimobežkami a, b

α ∩ ρ = rα, Lk, kα            kolmica k na rovinu α určená

krα, k1 || OW                         axonometrickým priemetom a axonometrickým pôdorysom

β = ak                                          rovina β rovnobežná so smerom k osi mimobežiek

b ∩ β = B, B r || k, ra = A            os mimobežiek r, | AB | je vzdialenosť mimobežiek

Úlohu možno v Mongeovej projekcii riešiť pomerne jednoducho voľbou nových - tretích a štvrtých priemetov,
pričom tretia priemetňa prechádza priamkou a kolmo na pôdorysňu, štvrtá priemetňa kolmá na pôdorysňu je kolmá na priamku a.
Štvrtý priemet úsečky AB je zobrazený neskreslene, určuje vzdialenosť mimobežiek.