Mongeova projekcia je kolmé premietanie na dve navzájom kolmé priemetne - pôdorysňu π = xy a nárysňu ν = xz (obr. 1.36).

Každému bodu A priestoru E³ je jednoznačne priradená dvojica jeho združených priemetov (A₁, A₂), kde A₁ je kolmý priemet do pôdorysne π - pôdorys bodu A
a A₂ je kolmý priemet do nárysne ν - nárys bodu A.
Pri zobrazovaní zložitých technických objektov používame aj kolmé priemety do ďalších priemetní.
Voľbou nových priemetní, kolmých na pôdorysňu aj nárysňu, získame tretiu a štvrtú priemetňu, bokorysňu pravú, príp. ľavú.
Piata priemetňa je rovina rovnobežná s pôdorysňou, podhľad (obr. 1.37).

Pri premietaní do viacerých kolmých priemetní sú jednotlivé priemety bodu A = (x_A, y_A, z_A, 1) určené nasledujúcimi karteziánskymi súradnicami v priemetni:

A₁ = [x_A, y_A] - pôdorys                    A₂ = [x_A, z_A] - nárys

A₃ = [y_A, z_A] - ľavý bokorys                    A₄ = [y_A + d, z_A] - pravý bokorys

A₅ = [x_A, y_A + d] - podhľad

pre vzdialenosť d¹0 bokorysní, príp. prvej a piatej priemetne.

Umiestnenie jednotlivých priemetov na technickom výkrese je na obr. 1.37 vpravo (európska norma), zobrazované útvary umiestňujeme do súradnicového trojhranu Ox⁺y⁺z⁺.
Pri americkej norme zobrazované útvary umiestňujeme do súradnicového trojhranu Ox^-y⁺z^- a umiestnenie priemetov na technickom výkrese je na obr. 1.38 vpravo.

V Mongeovej projekcii združíme priemetne π (pôdorysňa) a ν (nárysňa) otočením jednej z nich do druhej okolo spoločnej priamky, súradnicovej osi x.
Takto získame v jednej nákresni dvojicu združených priemetov (A₁, A₂) bodu A, pre ktoré platí A₁A₂ ⊥ x₁=x₂ (priamka x leží v oboch priemetniach).
Priemet súradnicovej osi x nazývame aj združovacia os a označujeme x_1,2.
Pôdorys a nárys bodu sú združené v smere kolmom na združovaciu os (obr. 1.36).
Pôdorys A₁ bodu je jednoznačne určený karteziánskymi súradnicami x_A a y_A bodu A,
zatial čo nárys A₂ je jednoznačne určený súradnicami x_A a z_A bodu A.

Kolmé priemetne π a νn rozdelia priestor na štyri kvadranty. Pre súradnice bodov priestoru z jednotlivých kvadrantov platí:

I. y_A > 0, z_A > 0           III. y_C < 0, z_C < 0

II. y_B < 0, z_B > 0           IV. y_D > 0, z_D < 0.

Združené priemety bodov A, B, C, D sú na obr. 1.39.

Druhým priemetom pôdorysne a prvým priemetom nárysne je združovacia os x_1,2.
Každý bod pôdorysne P ∈ π má nárys na osi x_1,2 (|Pπ| = 0)
a každý bod nárysne N ∈ ν má pôdorys na osi x_1,2 (|Nν|=0) (obr. 1.40).