Ihlanová (hranolová) plocha je jednoznačne určená riadiacou lomenou čiarou (najčastejšie rovinným n-uholníkom) a hlavným vrcholom, ktorý je vlastným bodom V (nevlastným bodom V, smerom) všetkých tvoriacich priamok plochy.
Priemet plochy určíme priemetmi riadiaceho n-uholníka (na obr. 2.62 leží v pôdorysni) a priemetmi úsečiek v hranách plochy. Nech je daný pôdorys bodu L plochy. Bodom L prechádza tvoriaca priamka plochy h. Jej pôdorys prechádza pôdorysom bodu L₁. Pomocou priesečníkov so stranami riadiaceho n-uholníka nájdeme nárysy dvojice tvoriacich priamok plochy, ktoré majú spoločný pôdorys v h₁ prechádzajúcej bodom L₁. Na priamkach h a h´ v náryse ležia nárysy dvoch bodov plochy L a L´, ktoré majú spoločný pôdorys v bode L₁. Z axonometrických pôdorysov a nárysov nájdeme axonometrický priemet bodov L a L´. Dotyková rovina v bode L ihlanovej (hranolovej) plochy neležiacom na hrane je totožná so stenou plochy, v ktorej daný bod leží, normála n je kolmá na dotykovú rovinu.

Priamka r^τ je axonometrická stopa dotykovej roviny τ, obr. 2.62 vľavo.

Rovina prechádzajúca nevlastným vrcholom V hranolovej plochy H sa nazýva smerová rovina σ (má smer hrán plochy). Smerová rovina σ, ktorá má s H spoločný jeden vlastný bod, má spoločnú

1. jednu hranu,

2. dve tvoriace priamky (prípadne hrany),

3. jednu stenu.

Rovina α, ktorá nemá osobitnú polohu vzhľadom na hranolovú plochu, reže plochu v lomenej čiare, ktorej vrcholy sú priesečníky hrán plochy s rovinou rezu. Strany lomenej čiary sú prienikové úsečky stien plochy s rovinou rezu.

Nech α a α´ nie sú smerové roviny hranolovej plochy.
Rezy hranolovej plochy rovinami α a α´ sú vo vzťahu osovej afinity.
Os afinity je priesečnica rovín α, α´.
Smer afinity určujú hrany plochy, každá hrana sa s rovinami α a α´ pretína vo vrcholoch rezov, ktoré sú dvojicami odpovedajúcich si bodov v osovej afinite (obr. 2.70).
Rovnobežným priemetom oboch rezov do ľubovoľnej priemetne v smere, ktorý nie je rovnobežný so žiadnou z rovín α, α´ ani so smerom hrán plochy, sú dve lomené čiary, medzi ktorými je vzťah osovej afinity.
Osou afinity je priemet priesečnice rovín α a α´ a smerom je smer priemetov hrán plochy.
Priemety vrcholov rezov hranolovej plochy rovinami α a α´ sú dvojice vzorov a obrazov v danej osovej afinite.
Riadiaca lomená čiara hranolovej plochy je zvyčajne rovinným rezom plochy niektorou z priemetní a rez plochy rovinou α je afinným obrazom riadiacej čiary.

Na obr. 2.71 je v kolmej axonometrii zobrazený rez šikmej hranolovej plochy s riadiacim päťuholníkom v pôdorysni a v Mongeovej projekcii rez štvorbokej hranolovej plochy s riadiacim štvoruholníkom v nárysni. Rezová rovina α je určená stopami. Rezový útvar nájdeme pomocou osovej afinity s osou v príslušnej stope roviny a smerom v smere hrán plochy. Dvojicu odpovedajúcich si bodov A, A´ tvoria priesečníky hrany h s priemetňou a s rovinou rezu.

Rezy ihlanovej plochy

Rovina prechádzajúca vrcholom V ihlanovej plochy I sa nazýva vrcholová rovina.
Vrcholová rovina, ktorá má s plochou spoločné dva rôzne body, má s plochou spoločnú

1. jednu hranu

2. dve tvoriace priamky (prípadne hrany)

3. jednu stenu.

Rovina α, ktorá nie je vrcholovou rovinou plochy I, reže plochu v lomenej čiare, ktorej vrcholy sú priesečníky hrán plochy s rovinou rezu. Strany lomenej čiary sú prienikové úsečky stien plochy I s rovinou rezu.

Nech α a α´ nie sú vrcholové roviny ihlanovej plochy.
Rezy ihlanovej plochy rovinami α a α´ sú vo vzťahu stredovej kolineácie.
Os kolineácie je priesečnica rovín α a α´.
Stred kolineácie je vrchol plochy, každá hrana sa s rovinami α a α´ pretína vo vrcholoch rezov, ktoré sú dvojicami odpovedajúcich si bodov v osovej kolineácii (obr. 2.74).
Rovnobežným priemetom oboch rezov do ľubovoľnej priemetne v smere, ktorý nie je rovnobežný so žiadnou z rovín α a α´, sú dve lomené čiary, medzi ktorými je vzťah stredovej kolineácie.
Osou stredovej kolineácie je priemet priesečnice rovín α a α´ a stredom kolineácie je priemet vrchola ihlanovej plochy.
Dvojice vzorov a obrazov sú priemety vrcholov rezov ihlanovej plochy rovinami α a α´.
Riadiaca čiara ihlanovej plochy je rovinným rezom plochy (zvyčajne niektorou priemetňou), preto rez ihlanovej plochy rovinou α je kolineárnym obrazom riadiacej čiary.
Na obr. 2.75 je zobrazený rez ihlanovej plochy v oboch zobrazovacích metódach.